1.kapitola (MG)

19. března 2010 v 20:59 | NeFeReT |  Mystery Girls
1. kapitola
(písané z pohľadu Kirsten)




Kirsten a Ed
Vbehla som do triedy a hneď zamierila za mojou partiou. Samara a Laura si ma všimli hneď, ale ostatné počúvali Alex, ako rozpráva nejaký príbeh, čo sa jej sníval minulú noc.
" Ahojte" prerušila som ich v rozhovore. Vedela som, že keby ich niekto vyrušil boli by na ňho naštvané, ale vedela som aj to, že oni by sa nikdy nenahnevali na mňa.
Zamrmlali niečo tak, aby som vedela, že ma neignorujú. Položila som si tašku na lavicu a započúvala sa do rozhovoru.
" Tak to musel byť zvláštny sen, keď bol v hlavnej úlohe Jasper" povedala Dia ironickým hlasom. Uh takže Alex má v snoch Jaspera. To je ale náhoda.
A ešte jedna vec, ten tón u Dii bol už zvykom, pretože ona ako jediná nevedela pochopiť našu spoločnú vášeň k upírom a hlavne k Twilightu. Hoci ani Leela nebola do Twilightu blázon dalo sa s ňou baviť aspoň o mágii a čaroch. Už sama predsa skúšala zopár trikov.
" Laura máš úlohu zo sloviny?" spýtala sa Lina, keď Alex dramaticky dokončila svoj príbeh vetou " A potom som sa zobudila"
Laura prikívla na znak toho, že úlohu zase má.
" Myslím si, že to bola asi zbytočná otázka" povedala som smerom ku Line, ktorá si už vytiahla zošit. Zopakovala som to po nej a spoločne sme si opísali úlohu za ktorú som špeciálne ja dostala jedničku.

Zazvonilo a tento zvonček ma pekne prebudil. Posledná hodina bol prírodopis a ten ma vôbec, ale vôbec nebaví. Pobalila som si veci a povedala zbohom svojím spolužiakom. Vybehla som zo školy ako blesk a zamierila rovno na autobusovú stanicu. Nemôžem si predsa dovoliť zmeškať. Posledný spoj do toho zapadákova, kde teraz žijem. Môj bus! Chcela som skríknuť, keď mi ten debilný šofér preletel pred nosom. Prečo iba ja mám takú prekliatu smolu. Sadla som si na lavičku. Začula som trúbenie, prezrela som si stanicu a zbadala krásne strieborné volvo s hmlovými sklami ako pri mne zastavuje. Okno sa odtiahlo a s auta vykukla bledá usmiata tvár z medenými vlasmi.
" Edward" vyhŕklo zo mňa bez rozmyslenia. Tvár v aute sa nezamračila, iba jej trochu pohasol úsmev.
" Nechceš sa zviesť?" spýtal sa ma milo a omamujúco. Nemohla som odolať aj keď som vedela, že sadnúť do auta s cudzími ľuďmi je blbosť. Cudzími, ale veď on nie je cudzí.
Celou cestou sme boli ticho. On hľadel na cestu a ja som hľadela na ňho. Až asi po pol hodine cesty ma napadlo, že keby sme išli ku ,mne domov už by sme tam dávno boli.
" Kam to ideme?" spýtala som sa vyplašene.
" Ideme domov" povedal iba. To ma vôbec neupokojilo.
" Ale, keby sme išli domov tak by sme nešli na druhú stranu"
" Nejdeme k tebe domov ideme k nám domov" Preboha k akému bláznovi som to sadla do auta?!
Zasmial sa ako keby vedel čítať myšlienky.
" Neboj sa všetko ti vysvetlím, keď prídeme do Forks" Čo?! Však to je cez tri štáty smerom na severo- východ od Lakewood, s kade sme vyštartovali.
" Áno pôjdeme cez Wyoming, Idaho a Oregon až sa nakoniec dostaneme do Seattlu v štáte Washington. Ak by si niečo potrebovala počas cesty pokojne povedz." Navrhol mi.
Hlasno som si odfrkla. Rozmýšľala som nad tým ako najrýchlejšie s tadeto zdrhnúť. Čím som dlhšie premýšľala tým ma napádali bizarnejšie nápady. Edward sa stále viac a viac uškŕňal a krútil hlavou. Pozrela som po ňom vražedným pohľadom a radšej pustila rádio. Zaznela tak krásna, klavírna, hudba. Nightwish v klavírnej podobe? Hm znie to výborne. Ten čo to hrá dodržiava dobré tóny.
"Ty to poznáš?" pozrel po mne prekvapene.
" Chodila som na klavír sedem rokov prešla som prvým cyklom a potom som to radšej nechala tak. A túto pieseň som sa chcela naučiť v štvrtom, ale nejako nevyšlo nakoniec som hrala iba Mozarta a Yirumu." vysvetlila som. Zvláštne ako ľahko sa s ním dá porozprávať.
Pousmial sa. Hm... asi si nabudúce budem musieť dávať pozor na myšlienky. Pomyslela som si, ale skoro som ani nestihla domyslieť už ma zarazilo. Až bude samozrejme nejaké nabudúce.
Zahliadla som pumpu a uvedomila si, že potrebujem súrne na WC.


" Prepáč nemohol by si mi zastaviť? Toaleta volá" povedala som mierne zahanbene.
On si toho nevšímal iba odbočil k benzínke a zastal pri kraji. Šprintom som vybehla z auta a utekala smer záchody. Dvere sa pod mojimi rukami dobre, že nerozleteli. Poriadne som si obzrela toaletu a potom vykonala to čo tam bolo treba. Okienko? Žeby... Skrsol mi v hlave diabolský plán. Vyliezla som na umývadlo a potom na malú okennú parapetu. Otvorila okno dokorán a do vnútra dovial čerstvý vzduch. Prešmykla som sa teda von dopadla na nohy a vystrela sa.
" Á sakra" zanadávala som, pretože pod oknom stál Edward s výrazom - typu "Toto by chcelo vysvetlenie" - na tvári.
" Nó vieš..." začala som a mozog mi pracoval na plné obrátky. " Ja som išla otvoriť okno, lebo ten smrad sa už nedal vydržať a tak nejako sa mi pošmykla noha a ja som vypadla von."
No paráda to sa mi zase raz podarilo vymyslieť niečo dôveryhodné.
Edward sa len zasmial. Hm zdá sa, že budem musieť ísť s ním.
Poslušne som zamierila k autu. Hudba stále hrala no tentoraz bola pomalá a uspávacia. Zazdalo sa mi že je to Maybe od Yirumy, ale nebola som si istá. Zaklipkali mi oči a ja som pravdepodobne zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kiki kiki | Web | 19. března 2010 v 21:04 | Reagovat

Ahojky pls hlásni pro mě tady spěchá to http://dulce-maria.blog.cz/ je to hnetka pod dessem a je to finále sonc sem tam jako kiki s kiki kanibal

2 °°Miss.Lu$hü^^ °°Miss.Lu$hü^^ | Web | 19. března 2010 v 21:04 | Reagovat

Ahojky, Zrovna na blogu řeším jedno rozhodnutí a je těžký se rozhodnout, proto(výjmečně)chodím po blogách a zjišťuju, co si o tom kdo myslí. Buď další, kdo mi poradí. Byla bych ti vděčná. Děkuju..:)

3 Benkas Benkas | Web | 12. dubna 2010 v 11:13 | Reagovat

waw....sa mi to paaci...xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama