2.kapitola (MG)

19. března 2010 v 21:05 | NeFeReT |  Mystery Girls
Tákže túto časť sa mi nechcelo uprevovať, preto Vám sem dávam originál, ktor´ý je trošku divný pretože bol písaný o 2 v noci :D, Ale aj tak hádam sa Vám to bude páčiť :D teda tým ktorý to ešte nečítali.
PS: k tomu obrázku. Hádajte ktorá som ja :D



(Z pohľadu Alex)


Domov som prišla strašne unavená. Však je streda a ja mám vtedy najviac krúžkov. Tanec, karate, streľba, gitara a spev.
Zvalila som sa na posteľ a rozmýšľala som nad tým včerajším snom. S vypätím síl som premohla svalovicu a načiahla sa za knihou. Bola som zmorená tak veľmi, že som nedočítala ani prvú stranu a už som spala v nejakej zvláštnej na poli ležiacej a na poli sediacej polohe.
" Alex ihneď vstávaj!" zašepkal niekto, ale ja som si to nevšímala iba som sa prevalila na druhý bok a spala som ďalej.
" Alex!" zašeptalo to niečo naliehavejšie a zatriasli mnou studené ruky.
" Mami nechaj ma ešte späť pôjdem až na druhú hodinu" zamumlala som a zamávala rukami.
" Keď sa nechceš zobudiť po dobrom tak ťa zobudím po zlom" zasyčal ten známo neznámi hlas nahnevane.
" Á" stihla so skríknuť, keď som padala z postele. " Ti šibe čo si o sebe myslíš" zavrieskala som už na zemi a pomaly som sa driapala naspäť na posteľ. To je, ale živý a brutálny sen.
" Ticho" zasipel Jasper. Fajn, zase musím byť ticho!
" Musíme rýchlo zmiznúť. Pobaľ si tie najdôležitejšie veci" vytiahol zo skrine moju cestovnú tašku a začal do nej baliť nejaké oblečenie. Jediného čoho som bola schopná bola zazívanie. Nechápala som ničomu, čo sa tu dialo. Je to sen? Alebo predsa len nie?
"Jasper? Čo sa deje?" zamumlala som.
" Vysvetlím ti to neskôr teraz na to nie je čas. Hlavne sa rýchlo pobaľ, aby sme stihli vypadnúť" začal mi do tašky teraz pre zmenu hádzať učebnice.
Poslúchla som. Však len spím a musím sa oddať snu. Zobrala som z nočného stolíka tri knihy a dva vytlačené spisy. Prebehla som pri zrkadlo a hodila tam kozmetickú tašku. Všetko som to naukladala do tašky. Zase som sa vrátila k šatníku a zvyšok oblečenia čo tam ešte zostal som hodila do tašky na knihy.
" Všetko" spýtal sa Jasper a jedným pohybom zapol tašku a vyhodil si ju na plecia. Vyšiel na balkón a ja zase za ním. Tentoraz na však nezdvihol do náruče. Skočil sám. Zdola sa na mňa povzbudzujúco usmial a kývol rukami na znak toho, že mám skočiť.
" Vyskočiť?! Ty nie si normálny. Však sa zabijem!" zavrešťala som. Ha a možno o to mu práve ide.
"Neboj sa ja ťa chytím. Nedopustím, aby sa ti niečo stalo. Ale hlavne už skáč." No určite neverím ti. Ty ma chceš zabiť, ale čo už veď je to len blbý sen, takže skáááčem.
Vyliezla som na zábradlie a prežehnala sa. Počula som tichý tlmený smiech. Zadržala som dych a skočila. Dopadla som dosť tvrdo a poriadne som si udrela chrbát. Ten dopad bol taký ako keby som dopadla na tvrdý chladný betón.
" Určite budem mať modrinu" zamrmlala som si pod nos nevrlo a ubolene. Určite to počul, ale nepovedal na to nič. Iba ma položil na zem a strčil mi tašku do rúk. Akože za ten úder, by si mi s tým aj pomôcť mohol! Zaxichtila som sa, ale zobrala som ju. Pevne ma zdvihol zo zeme a uchopil do rúk. Rozbehol sa a ja som zase zavrela oči. Na toto si snáď nikdy nezvyknem.
"Tie oči sa ti už oplatí otvoriť" povedal mi do ucha až ma myklo. Z jeho hlasu bolo zreteľne počuť, že sa usmieva.
Nedalo sa ho neposlúchnuť. Otvorila som oči. Predo mnou stáli dve krásne leštené, cestné motorky. Jedna čierna a druhá nádherne fialová.
" Alice vravela, že na tom vieš jazdiť takže som vybral tento spôsob, ale ak sa ti nepozdáva mám aj plán B" zaškeril sa milo. A ja som v siedmom nebi. Nielen, že stojím vedľa svojho vysnívaného princa, ale k tomu prišiel aj na tomto krásnom, modernom a čiernom tátošovi.
Poriadne som si obzrela motorky a na tú fialovú ihneď vysadla.
" Len veď a môžeme vyraziť previezť sa" zasmiala som sa. Ja mám brutálne šťastie pred mesiacom som spravila vodičák.
" Ideme do Forks. Je to dlhá cesta, ale na tomto sme tam za tri hodiny" usmial sa tiež. Zobral moju tašku a vysadol na tú čiernu. A vyrazil. To bola rýchlosť. Tak rýchlo som už dlho nejazdila bola to parádička. Aj ja si musím takú zaobstarať.
Prešli sme Forks a zamierili do lesa na nejakú zvláštnu cestičku. Bola mi neznámo známa. Tak ako aj Jasper. Nikdy v živote som tadeto nešla, ale vedela som kam vedie. Vedie ku krásnemu, obrovskému domu zo skla bez jedinej smietky prachu a špiny. A naozaj presne ako opis v knihe len tento bol trošku väčší a skutočnejší. Motorky sme zaparkovali pred verandou a zamierili spoločne k dverám. Jasper ich otvoril a počkal na mňa kým vojdem. Nečakal dlho. Vpochodovala som do priestrannej bielej haly. Zostala som v nemom úžase hľadieť dookola.
"Alex? Si to ty?" skríkol niekto, ale ja som si v tej rýchlosti nevedela priradiť hlas k tvári. Otočila som sa a vo dverách som zbadala...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Little Treasure Little Treasure | Web | 19. března 2010 v 21:07 | Reagovat

Prvý dojem? Menší zmätok :D ! Ale Jasper mi ulahodil, bol milučký a zlatulinký :) ! Ja len, či nejdú náhodou do Forksu, a nie do Forks, môžu ísť akurát do mesta Forks, ale to je predsa len blbý detail. Takže očakávam ďalšiu. Viem, že ťa nemotivujem a bla bla bla, no len som chcela povedať, že by som sa potešila, zatiaľ sa ti Mystery Girls daria.

2 Benkas Benkas | Web | 12. dubna 2010 v 11:17 | Reagovat

waw...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama