6. kapitola

3. dubna 2010 v 13:16 | NeFeReT |  Mystery Girls
6. kapitola

(s pohľadu Jaspera)
ss



"Ako to, že si nevidela aj ostatné talenty?" fľochol som pohľadom po Mellise. Jej talent sa zakladá na vyhľadávaní talentov a ich nachádzaní, ale teraz zlyhala a to sa mi nepáčilo. A zdá sa, že som nebol jediný Carlisle tiež nemal najšťastnejší výraz.
" Neviem, ani ja tomu nechápem" povedala pokojne a pohľad hodný blázna upierala do steny.
Môj hnev však oddialil Edward, ktorý vošiel do miestnosti a oznámil mi:
" Naše chránenkine zaspali"
" Dobre" ozval sa konečne Carlisle a pohľadom behal po nás všetkých. " Teraz už treba iba prísť na to ako ich zachrániť pred Volturiovcami. Jediná možnosť, ktorá ma napadla, nie je veľmi potešujúca" odmlčal sa " Jediná možnosť je premeniť ich skôr ako to spravia Volturiovci. Takže zostáva iba dohodnúť sa na dátume premeny a oznámiť im to."
" Nie! To nemôžeme spraviť!" povedal Edward a ja som zacítil jeho strach a odpor. Poznal som ho už dosť dlho na to aby som vedel ako neznáša, keď sa musí premeniť niekto kto ešte neumieral. Ani mne síce nebola po vôli ich premena, ale neprotestoval som vedel som, že nie je iná možnosť.
" Aro chce tie dve a len tak ľahko ich nepustí. Mi máme dve možnosti. Buď ich premeníme mi, alebo ich odovzdáme Volturiovcom nech ich premenia oni a pridajú ich k svojmu vojsku."
Esme sa zahľadela zúfalo na Carlisla. V takýchto veciach vždy súhlasila z Edwardom.
" Viem, že niektorý so mnou nesúhlasíte" pozrel na Esme, Edwarda a Rosalie " ale nemáme na výber. Ráno, keď sa Alex a Kirsten zobudia, Edward a Jasper, vy pôjdete za nimi a oznámite im to. Ak budú protestovať ich premena sa neuskutoční a pokúsime sa vymyslieť niečo iné." Týmto uzavrel Carlisle našu schôdzu.
To napätia a kamenné tváre som už nemohol vydržať. Radšej som s tade odišiel. Nemám rád takéto naše schôdze, lebo nikdy nerozhodujem za seba. Cítim city všetkých v miestností a poviem Vám, že sú rôzne. A mne ide potom hlavu roztrhnúť.
Zamieril som si to do izby. Potichu som otvoril dvere a nazrel dnu. Alex vážne spala. Bola taká krásna, nevinná, tichá a kľudná. Keby nedýchala tak si myslím, že je mŕtva. Prešiel som cez izbu, nečujne ako vždy, a zamieril si to ku knižnici. Chcel som si zobrať knihu, ktorú som čítal snáď miliónkrát, ale pohľad mi padol na štyri knihy, ktoré v mojej knižnici predtým neboli. Musela ich priniesť Alex preletelo mi hlavou. Chcel som si jednu zobrať. V polke cesty som si to rozmyslel. Čo ak je to len nejaký blbý dievčenský román? Usmial som sa a zobral som si radšej Čachtickú pani. Rád som čítal tie drísty. Vedel som ako to bolo v skutočnosti a to čo bolo v knihe sa mi zdalo ako rozprávka pre dospelé. Keď som ju vyťahoval nechtiac som zavadil o tú jej a tá padla na zem. Nechcelo sa mi ju zdvíhať Radšej som si začal čítať. Ani som si nevšimol, že Alex sa zamrvila.

(S pohľadu Alex)

"Kto tu je?" zamrmlala som rozospato a skoro nečujne. Pretrela som si zlepené oči a zazívala som.
" To som len ja" odvetil mi niekto. "Spi ďalej."
" Kto ja?" nechápala som, keď som čerstvo zobudená nikdy mi to nepáli. Načiahla som sa za lampou, ktorá bola na nočnom stolíku a zapla som ju.
" Aha ty" odpovedala som si skôr ako mi stihol odpovedať on. " Takže to nebol sen" povedala som a na tvári sa mi mihol trpký úsmev. " Prečo som tu? Prečo ste ma nenechali zomrieť s mojou triedou?" spýtala som sa a do očí sa mi nahrnuli slzy.
"Aj keby sme ťa tam nechali, nezomrela by si. Skôr by ťa postihol podobný osud ako teraz, len o niečo krutejší." Hovoril vľúdnym hlasom. Asi si myslel, že ma uteší, ale to by sa asi nepodarilo nikomu. Sadol si ku mne na posteľ a objal ma . To objatie bolo také studené až ma striaslo.
"Prepáč" povedal a odtiahol sa.
" To nič" povedala som a sklopila pohľad. Musela som priznať, že to studené objatie sa mi páčilo. Už som neudržala slzy. Začala som plakať. Nechápala som ničomu. Za normálnych okolností by som vyskakovala po plafón od radosti, že môžem byť s Jasperom, ale teraz tu revem ako malé decko.
Utrela som si slzy. Je to len sen. Ukľudňovala som sa. Pomohlo to. Vstala som s postele a začala sa prechádzať po izbe. Zakopla som o niečo a spadla. Jasper bol ihneď pri mne. Pomohol mi vstať.
"Prepáč" ospravedlnil sa mi znova. "To ja som tu nechal tu tvoju knihu."
"To nič" povedala som zase a zdvihla knihu. Pozrela som na obal. Biele ruky zvierajúce jablko.
" Jasper, chcel si vedieť s kade ťa poznám?" spýtala som sa ho aj keď odpoveď na tú otázku som vedela.
Prikívol. Podala som mu teda knihu. Pozrel na obal a zamračil sa. Otvoril knihu a začal čítať.
"Kto je Bela? A ako si ma mohla spoznať podľa tohto?" na tieto otázky som čakala.
" Neboj sa, keď budeš čítať ďalej dozvieš sa." Odvetila som mu pohotovo. Nezvyknem prezrádzať dej knihy dopredu. Zase som zalovila v taške a vytiahla som tretiu časť. Znovu som si ľahla na posteľ a začala si čítať.
" Ja a Alice?!" začal sa smiať Jasper. Až ma miklo. Bol to síce milí smiech plný prekvapenia, ako keby niekto povedal dobrý vtip, ale ja som sa aj tak zľakla.
" Nechápem" pozrela som na neho ako na blázna. Mne sa nezdalo, že tá kniha bola až taká vtipná.
"Nič len na jednej strane sa divým ako nás niekto môže poznať a na druhej strane sa smejem ako môže niekto vymyslieť takú volovinu." s úsmevom hovoril a striedavo pozeral raz na mňa a raz do knihy.
" Čo myslíš pod tými výmyslami?" spýtala som sa ešte stále nechápajúca.
" Zatiaľ iba to, že ja a Alice sme pár" zasmial sa " V skutočnosti ju nemám moc v láske, vlastne ju nemám v láske vôbec. A poviem ti, že je to obojstranné."
Toto ma teda pekne zarazilo a ja som si myslela, že kniha v ničom neklame.
" Dobre tak objasnila si mi to ako poznáš môj život a teraz mizaj spať." usmial sa a žmurkol na mňa.
" No okey teda" súhlasila som pretože som cítila ako mi viečka oťažievajú. Odložila som knihu, ľahla som si, zavrela oči a ani som sa nenazdala už som spala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sanbey Sanbey | Web | 5. dubna 2010 v 10:18 | Reagovat

Máš krásny blog .... môžemsa spítať kedy pridáš aj tú druhú poviekdu ktorá má lne asi 2 diely ?

2 Leila Leila | Web | 7. dubna 2010 v 14:43 | Reagovat

veľmi rada spriatelím, pridám si ťa hned zajtra, ked budem mat viac casu a potom sa vrhnem na poviedky:))

3 Little Treasure Little Treasure | Web | 11. dubna 2010 v 18:59 | Reagovat

Jaspsov pohlad bol trochu iny, ale - neuraz sa, tu ide o moju uchylku, nie o blbe opisovanie - na mojho milacika Setha nemal :D . Chuda baby, moc toho neziskaju. A Jasps ze neni s Alice?? Ow, kniha dostava dalsi minus, heh. Ozaj, co sa stalo s tou... Deny, ci jak sa to volala ta, co ju Dia nezachranila?

4 Benkas Benkas | Web | 12. dubna 2010 v 14:44 | Reagovat

waw...oni spolu nic nemaju...pravdupovediac som rada ze to nieje uplne podla knihy..xD paci sa mi to...xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama