8.kapitola

17. dubna 2010 v 16:20 | NeFeReT |  Mystery Girls
Z pohľadu Aleca
Alec


" Tak Alec, určite vieš, že v tých troch je veľký potenciál." Povedal mi Aro, hneď ako som vstúpil do jeho pracovne, alebo ako by som tú obrovskú sieň nazval.
" a preto..."
Veľmi som ho nepočúval. Skôr som sa sústredil na to, aby som od neho stál dostatočne ďaleko. Aby sa ma nemohol nijakým spôsobom dotknúť. Keby sa ma čo i len náhodou dotkol a prečítal si moje myšlienky nedožil by som sa večera. Nemôžu ma opustiť myšlienky na tú našu zajatkyňu. Je nádherná. Neviem čo ma to posadlo, ale odkedy som ju uvidel nie je sekundy kedy, by som na ňu nemyslel. Chcem ju zachrániť, ale neviem ako. Jediná možnosť, je, že sa jej ujmem a dohliadnem na to, aby sa z nej nestala taká sviňa ako sme mi ostatný. Alebo je tu aj niečo iné....
"Alec, deje sa niečo? Počúvaš ma vlastne?" ozval sa Arov hlas blízko pri mne. Cúvol som.
" Nie, všetko je v poriadku" uistil som ho a pre istotu som ešte viac odstúpil.
" Takže keď si ma počúval vieš čo máš urobiť?" spýtal sa ma s úsmevom. Zalovil som v pamäti čo mi to hovoril, ale nič mi neprichádzalo na um.
"Prepáč Aro, ale nemohol by si my to zopakovať ešte raz?" spýtal som sa opatrne.
Aro sa iba zasmial a pokrútil hlavou. " Alec, keby som ťa nepoznal pomyslel by som si o tebe niečo, ale keďže ťa poznám dosť dlho, nič ti nespravím iba zopakujem to čo som už hovoril.
Dávam ti na starosť jednu z tých troch čo dneska priniesli. Tie z Lakewoodu." Upresnil mi a ja som prikývol na znak toho, že viem o ktoré ide. "Dostávaš na starosť tú s rozbitou hlavou." V duchu som zajasal. Aro ani nevedel ako mi uľahčil prácu. " Ty si jediný, ktorý pri pohľade na krv nespraví chybu." Už som nečakal na nič. Iba som sa zvrtol na päte a vytratil sa z miestnosti. Mal som namierené do podzemia. Keď som míňal dvere vedúce do haly, započul som hlasy, na znak toho, že sa blíži čas obeda. Usmial som sa ale pokračoval som ďalej. Schádzal som dole schodišťom berúc schody po troch. Musel som sa ponáhľať, ale zase nie tak aby som zbudil prílišnú pozornosť. Mal som málo času. Ja a aj to dievča musíme byť preč dovtedy dokiaľ ostatný dojedia. Prebehol som tmavou chodbou a odbočil smerom ku hrobkám. Tak boli väznené všetky tri zajatkyne. Zdá sa, že jedna sa už prebrala pomyslel som si keď som začul slabí šramot a buchot. Chcel som pomôcť aj jej, ale nemohol som. Začul som výkrik. Pridal som do kroku až som prišiel na koniec tmavej chodby osvetlenej iba fakľami. Siahol som na kľučku a dvere sa z dvojitým cvaknutím otvorili. Tento patent som mal rád. Z vnútra kľučka nebola, ale z vonku sa dali otvoriť pomerne ľahko. Nazrel som opatrne dnu. Z tej kobky razila nádherná sladkastá vôňa krvi. Musel som sa teda poriadne premáhať, aby som tú úbohú dievčinu nezabil. Pomohol mi pohlaď na jej tvár. Tie veľké hnedé oči, ktoré na mňa upierali zrak. Jedným krokom som bol pri nej a zdvíhal ju zo zeme. Zodvihol som ju do náručia a chvíľku čakal na znamenie. To sa ozvalo v podobe ohlušujúceho vreskotu zo siene. Rozbehol som sa po schodoch, tak ticho a tak opatrne, rozhliadajúc sa či nás nik nevidí.
" Kam ju vedieš!" ozval sa mi prísny hlas za chrbtom. Zastal som.
" Sakra, Félix! Nemôžeš sa zakrádať ešte tichšie?!" napomenul som ho. " Však ona umrie skôr ako ju stihnem premeniť"
"To ju nemôžeš premeniť v žalároch" zamumlal potichu.
" Nie Aro si želal, aby sme ju premenili v jednej z najlepších komnát." Klamal som a Félix to samozrejme tušil. Ale pri troche šťastia si to overí až keď budem dávno preč. "Na túto príležitosť som vybral bielu spálňu" zaklamal som zase. Táto spálňa bola totiž jediná smerom k východu.
Felix si zase niečo zamumlal, ale to som už nepočul, pretože som sa ponáhľal preč. Prebehol som halu, v ktorej bolo teraz úplne prázdno a vybehol som z hradu. Už zostáva iba prejsť kľukatými uličkami a pri východe z Volterry ma už čaká moje krásne milované BMW. Hoci ma premenili v štnástich, byť upírom má svoje výhody napríklad falošné vodičské. Pousmial som sa nad tou myšlienkou. Otvoril som zadné dvere. Položil na zadnú sedačku úbohú a bezvedomú zajatkyňu. Rýchlo som prebehol dopredu, sadol za volant a dupol na plyn. A už iba, čo najrýchlejšie s tadiaľto preč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Leila Leila | Web | 18. dubna 2010 v 16:02 | Reagovat

veľmi pekne napísané:) rýchlo pokračovanie:)

2 Benkas Benkas | Web | 18. dubna 2010 v 17:26 | Reagovat

waw...uuzastne napisane...uz som nemohla dockat novej kapitoly...xD tesim sa na dalsie...xD tak sup sup...xD

3 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 18. dubna 2010 v 20:14 | Reagovat

Alec nejaký nepozorný, hehe :D Falošný vodičák?? Kks, to v 13tich vypadá na 18?? :D

4 Little Treasure Little Treasure | Web | 20. dubna 2010 v 22:41 | Reagovat

Aleca premenili v 14, ale to je iba detail, cize to vadi iba mne. Wua, Alec jaky zlatucky, stretnut ho dakde, no neviem-neviem, a Felix nemal chyby, ked sa zakradal, no a... Spominala som uz dakedy, ze sa mi to lubi? Iba ta gramatika '.' ... my ako mi?!

5 NeFeReT NeFeReT | Web | 30. dubna 2010 v 10:11 | Reagovat

[4]: hmm gramatika bola vždy moja slabá stránka, čiže si ju netreba všímať, a prečo som bola v tom že v 13?? hmm nuž čo tak to opravím :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama